Pandémia myslenia

Autor: Vladimír Čuchran | 30.11.2020 o 10:47 | Karma článku: 5,37 | Prečítané:  593x

Porovnajme: Ak teda štát v záujme ochrany zdravia a životov na cestách vyžaduje STK pre autá, je to z dôvodu prevencie, aby sa kadejaké vraky netúlali cestami, nerobili šarapatu a neohrozovali ostatných. 

Ono odpadnuté koleso na diaľnici, či zlyhanie bŕzd, majú väčšinou fatálne následky a často pre nevinných. Stavebný zákon a inšpektoráty zas dohliadajú na stav a prevenciu pred nebezpečím zo strany stavieb a zariadení, hygiena zas má na starosti epidémie, šíriace sa choroby, očkovania, čo nás chránia pred zhubnými následkami, dohliada nad stravovaním, hlukom, naším dýchaním. Preventívne lekárske prehliadky zas vychytávajú naše choroby, majú za úlohu napraviť nás zdravotný stav v zárodkoch, ak teda sú zistiteľné, napríklad elementárne tým, že sa pacient na prehliadku dostaví, či nedostaví.

Je to pomoc

Ak ale pacient ponuku odmietne a kašle na svoje zdravie, má snáď prevziať zodpovednosť za jeho apatiu štát? Preto tu musí pôsobiť disciplína, poriadok, pravidlá a akiste to nie je v rozpore s ústavou, ako nám to istá agresívnejšia časť spoločenského života a s rovnakým politickým krytím, rovnako agresívne predstiera a dokonca sa vyhráža, naháňa podpisy na zmenu výsledkov volieb, ignoruje pravidlá čo ich majú chrániť, využívajúc poslabšie a jednoduchšie myslenie, zaostalosť a neinformovanosť a ešte aj v zmysle podivne chápajúcej demokracie. Sú to ale kroky, ktoré zhoršujú situáciu u takýchto ignorantov, ak narážame na opatrenia v oblasti zdravotníctva teraz v čase pandémie, ale a čo je podstatné, ohrozujú ostatných. Nie je to samozrejme iba o tom, ale o poslednej šanci prinavrátenia moci starým štruktúram, mafiánom, čo sa im teraz podlamujú stoličky, na ktorých si doteraz sedeli a riadili mafiánske štruktúry štátu, kradli, bačovali a poniektorí už za to sedia a nie zo srandy. Preto tie podpisy, štrajky na zvrátenie stavu, boj proti rúškam, či testom, očkovaniam a hádam aj "proti všem", ako by povedal klasik, aby opäť získali moc a tým aj beztrestnosť podľa mafistických predstáv. 

Pravidlá,

a opatrenia zaiste odoberajú časť nášho času, nútia nás byť zodpovednými, informovanými, čo by malo byť samozrejmé. Bez pravidiel by sme ani na cestu autom nevyšli. A vlastne štát ľudí musí vlastne ku týmto krokom „dokopať“. Neverím na dobrovoľnosť, jednoducho nefunguje. Verím na pravidlá, normy, zákony predpisy, vyžadovanie ich plnenia. Musia byť nastavené a každý hádam pochopí, že bez nich a ich rešpektovania, by tu bol zničujúci chaos.

Avšak, ak sa v celosvetovej epidémii pri úmrtí, napadnutí už miliónov ľudí nastavia pravidlá a tie sa predvídavo regulujú a nastavujú podľa meniacej sa situácie a aj vedú k nepopulárnejším opatreniam len preto, aby sme spoločne, táto planéta, vyhrali boj o prežitie, zrazu tu vyklíčili názory, že ide o obmedzenia ľudských práv, porušovanie ústavy a nabádajú k porušovaniu pravidiel, predpisov, noriem zákonov a neľudsky komentujú osudy ľudí, obetí, tých, čo sa o nás starajú...

Ide o mimoriadny, technický povedané havarijný stav, kde sa musí vec riešiť rýchlo, odborne. Každý hádam vytrpí odstávku vody, ak niekde praskne vodovodné potrubie a nebude sa domáhať dodávky vody cez ústavný súd.

A možno, ak by nastala situácia nekontrolovaného šírenia nákazy

a ubúdalo by šírením pandémie z radov šíriteľov podobných blúznení o nejestvovaní nákazy s tým, že ide o výmysel, veľmi pripomínajúci známe "skutok sa nestal" a popri tom by nastal kolaps ľudstva, pretože by nedokázalo starať sa, ošetrovať nakazených, nebol by personál, vybavenie, lôžka, nedalo by sa dôstojne pochovávať obete, zastala by výroba pre nedostatok schopných pracovníkov, zastalo by zásobovanie, nastala by doba „po“. Civilizácia by sa zrútila, prestala by fungovať energia, aj elementárna výroba jedla, ostatné produkcie by skončili a ľudstvu by išlo veľmi, ale veľmi o držku.

Aj keď ľudia súčasnosti viac hladkajú svojich oceľových tátošov,

než svojich blízkych, hrdia sa mamonom, sú len vždy z mäsa akostí a sú veľmi zraniteľní a žiaden majetok ich neochráni pred vyčíňaním pandémií, chorôb, pred živelnými udalosťami. Nie je to prvá ani posledná katastrofa a ľudstvo sa bude musieť veľmi zamyslieť nad doterajším spôsobom svojho bytia. 

Možno si nik z tých, čo ignorujú, sabotujú pravidlá postavené na záchranu ich zdravia a života, čo sa vo svojom plytkom egocentrizme sťažujú na porušovanie ústavných práv, (a akosi len ich) si ani len nepripustia vo svojom zahriaknutom myslení neuvedomujú, že môže prísť situácia, keď sabotéri, nespolupracujúci, ignorujúci, budú môcť byť radikálne riešení priamo na mieste, aby nenarobili ešte väčšie škody svojimi činmi a postojmi v prospech života väčšiny, v časoch stanného práva, čo sa možno ani nestihne vyhlásiť, v časoch, ktoré pozná nedávna história a neustále sa opakujúca a že môže prísť aj prírodná či civilizačná katastrofa, nielen vojna spaľujúca a ničiteľská, v podobe megavýbuchu  sopky, atómky, chemičky, biologického laboratória, pretrhnutiu priehrady, či nejakého masového šialenstva a ako to bude a kto bude rozprávať o ústave, ak prežije spálený, slepý, ranený a bude možno môcť pochovávať zbytky svojej rodiny, možno vyhrabanej spod ruín a bude vysielaný kopať hroby, aby sa nešírila hniloba nákaza a nasadí si nejakú improvizovanú šatku na ústa a nos v pude sebazáchovy a všeobecného smradu, dymu a bude myslieť ako prežiť, pre svoje deti, či vôbec prežiť, aby nevypukla smrteľná epidémia, bude musieť vyrábať a produkovať v núdzovom režime, aby bolo niečo do úst, aby sa nejako obnovil chod spoločnosti a prežil jednotlivec, rodina, spoločnosť, ak tá bude môcť vôbec fungovať, ak nebude mať energiu a nastane pomalé umieranie a živí budú banovať, že prežili. Tieto situácie boli, sú a budú reálne! Nik si nevedel predstaviť, že po svetovej vojne, prišla ďalšia. Že do od fašizmu oslobodených krajín prišla smrť v podobe boľševizmu.

Každý jedinec musí v mimoriadnych situáciách obrátiť svoje úsilie v prospech zachovania zdravia a života všetkých, nielen seba. To je základný princíp prežitia druhu.

O tom je mimoriadny stav,

aby si ľudia uvedomili, že je potrebné odstrihnúť z ich doterajšieho štandardu, napriek ich nevôli, preto aby prežili, o tom sú navýšené tresty, pretože porušovanie príkazov má ďalekosiahle a významné dopady na celkový vývoj nebezpečia v období všeobecného ohrozenia. Ak sa evakuuje oblasť kvôli výbuchu sopky, zemetraseniu, záplavám, požiarom a niekto to odmietne a sabotuje, či hyenicky kradne po evakuovaných, má sa s ním rokovať o porušení ústavy?  

A pritom sa od občana žiada na jeho záchranu, to čo jemu a jeho blízkym zachráni život a zdravie, tak strašne málo. Disciplína, uskromnenie sa a popritom aj hľadanie východiska, ako prekonať ťažkú dobu a nie len otŕčanie nastavenej dlane, „daj“. To "daj" má predsa aj dopad na štátnu pokladňu, do ktorej sa dvanásť rokov neustále vŕtali samé diery, takže nemožno očakávať nateraz zázraky, akurát najmä to, že sa diery budú musieť upchávať a že donedávna beztrestní vŕtači budú potrestaní.

Samozrejme, že to nemá priaznivú odozvu

najmä u vŕtačov a tak si pandémiu prisvojili za svoju politickú zbraň, v strachu o svoju budúcnosť.

Len malosť človeka, sebeckého a netolerantného, dokáže ignorovať pravidlá postavené pre jeho záchranu. Môžeme nadávať na rúška, na administratívu, na testy, obmedzenia ekonomiky, ale tí, čo to nepochopili a hazardujú najmä so zdravím ostatných a zahrnú to do svojho spoločenského vzdorovitého postoja, do politiky, by sa raz mali dostať na hranu života smrti, keď pocítia ten pomyselný druhý breh z ktorého niet návratu, keď nebudú vedieť, či ráno otvoria oči a nebudú si vedieť ako umierajúci v posledných chvíľach, ani zobrať ponaučenie a varovať preživších, svojich blízkych čo tu zanechajú.

V tomto čase je množstvo vysilených pracovníkov zastávajúcich si svoje profesie a keď aj im umierajú kolegovia, idú ďalej. Nevypisujú hlúposti na sociálnych sieťach, nemajú čas, sily, príležitosti odpisovať bláznom, čo sa na nich pozerajú zvysoka, dokonca im nadávajú, že im ide o peniaze. Tak nech píšucim bláznom, čo namiesto pokory a pomoci ostatným, sedia v teplúčku a neustále provokujú a množia svoje hlúposti, vypnú počítače a mobily. Do týždňa sa zbláznia, neustrážia svoj vzdor a zlobu. Nie je ich veľa, to sú len digitálne namnožení, číhajú na každom kroku, aby mohli dusiť a terorizovať svoje obete. Alebo sú to len poserovia, čo píšu a dristajú a potom sa v reálnom  živote postavia do radu na test, lebo sa strachujú predovšetkým o seba a v prípade nebezpečia prví z miesta zdupkajú.

Nie, nemožno akceptovať výrok, že zamestnávateľ sa vyhráža zamestnancom o uskutočnení testov. Nuž, kto normálny, len vďaka neabsolvovaniu testov z príčiny na strane zamestnanca, si nechá na pracovisku možno nakazených neoverených pracovníkov. To by predsa bola existenčná samovražda firmy aj toho previnilca, čo tam rozšíril práceneschopnosť, chorobu, nákazu, smrť. Zamestnávateľ je povinný starať sa hygienu na pracovisku o ich zdravie a štát má na neho bič v podobe kontrôl, ako to spomínam na začiatku. Ak nebude zdravie, nebude pracovná sila a teda fungovanie firmy. Ak nebude výroba, nebude zárobok, ak nebude zárobok... No niekto to však považuje za vyhrážky, vydieranie zamestnancov.

A tak ľudstvo stojíš pred základnou úlohou. Byť či nebyť? Akým byť, aby si bol a existoval?  

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?