Prečo nám stále tečie do topánok

Autor: Vladimír Čuchran | 22.10.2020 o 10:24 | Karma článku: 3,48 | Prečítané:  344x

Ak sa nám vylievajú vodné toky, zaplavujú obce, voda, naša živiteľka, nám paradoxne vyrába škody, odplavuje pôdu, riešime to nariekaním a nápravou škôd, následkov, 

ako ináč.

Ak horská riava zoberie cestu, sme ochotní uveriť tomu, že za všetko môže zdivočelá príroda, čo si takto z rozmaru zaskotačila a vybúrila sa a len tak si miestna búrka vyliala zlosť práve nad dolinou. A asi aj veríme, že tu máme nejaké abstraktne poňaté globálne otepľovanie, čo tu zrazu spadlo z neba, či cyklicky prišlo s dejinami Zeme, že tu prišla doba ľadová či medziľadová a až príliš rýchlo a nič s tým nevieme robiť a možno tušíme, že nám tu vymierajú rastlinné a živočíšne druhy a malý krok od toho má aj ľudstvo a možno vnímame, že sme schemizovaní s poplastovanými vnútornosťami a čelíme útoku z ríše mikrosveta a to všetko len tak, z ničoho nič a my nič, my muzikanti, kde si nijako nechceme priznať svoj zásadný podiel na vine a že to nakoniec bude všetko asi nejaký novodobý hoax, po našom podvrh.

Nuž na vine je človek a aj keď sa mu to ťažko priznáva, s jeho sebeckým a koristníckym pohľadom na svet, na riešenie, kde na každom kroku tento škodí prírode a teda sám sebe a civilizácií. A žiadne medzinárodné dohody mu nepomôžu vystúpiť z rozbehnutého vlaku. Nik zatiaľ neznížil jeho rýchlosť a v rušni sa neustále prikladá do kotla. Už teraz mu je planéta malá. Paradoxne, čím viac sa človek cíti, že ovládol prírodu, že mu je lepšie, tým viac si škodí a škodí všetkému a problém dôsledkov svojho blaha nechce vidieť.

A či ešte je potrebné niečo riešiť, poukazovať na problémy v atmosfére podvrhov, apatie, útokov, neznášanlivosti a hlúposti

Takže voda by nám nevtekala do pivníc, nebrala pôdu, ak by sme konečne priznali farbu, ako sa kántria lesy, zároveň odvodňujú a potom zrazu, ak takýto vodný potencial veľmi rýchlo stratí na svojej vodozadŕžnej kapacite a voda sa odvedie do Baltiku či Čierneho mora, sa následne musia prehĺbovať studne, lebo nemajú vodu, musia sa stavať vodovody, ani nie tak z potreby, ale z nutnosti, lebo podzemné zdroje sú schemizované. Pôda je odnášaná vďaka veľkoplošným zle obhospodárovaným poliam. Nemáme úrodu, lebo opeľovače sme takmer vyhubili, máme hlodavce a vedieme s nimi chemickú vojnu, lebo sme im zahubili predátorov, či zničili ich prirodzené prostredia chémiou a urbanizáciou. Vodu riešime tak, že sa ohrázkujú niektoré časti, spevnia brehy. Problém takto spláchnutej vody sa akurát len prenesie o chotár nižšie, ale nevyrieši sa jej nával a najmä príčina. Opravime cestu v divokej horskej doline, spevníme brehy potoka, vybudujeme oporné steny, odvedieme vodu žľabom koryta sťaby kanalizáciou a na vyústení potoka zrobíme takto prívalovú vlnu v prvej obci, čo bude stáť v ceste živlu,

logika na entú.

Lesy, sa stali vodnými tobogánmi, kde už voda po holorubnom výrube splavila aj tie zbytky lesnej hrabanky a pôdy so živinami čo tam boli. Zerodované, rozbahnené svahy sú pohromou pre zachovanie rovnováhy lesa, pre život v ňom. Les následne už nemá pôvodnú kondíciu a znova je tu dôvod na jeho likvidáciu. Les, čo bol darca života, kyslíka, sa stal potravou pre pahltné plamene elektrárni vyrábajúce energiu pre neustále sa zvyšujúcu spotrebu tzv. civilizácie.

Lesy umierajú a s nimi pyšná civilizácia

Samozrejme následne máme postupne vyschýňajúce stromy popri holoruboch a lesy sú pochúťkou pre lykožrúta a jeho rodinu, čo sa stal zároveň a chudák za to nemôže, celonárodným hromozvodom, na ktorého sa zvedie príčina výrubov a zakryje sa príčina dopytu po drevnej hmote. Začarovaný kruh, čo nemá konca kraja, zatiaľ, čo štedro podporovaná táto tzv. zelená energia, takto chápaná, je vlastne zdrojom ohromných prírodných katastrof. A hádam čitatelia si vedia zhotoviť zostavu energetickej a drevárskej lobby v tejto krajine. 

Tak teda škrtnime dotácie, čo nám spaľujú drevo

a dopyt po ňom a rúbanie výrazne klesne a zrazu prestane byť obžalovaným omieľaný malý čierny chrobáčik, čo sa stal akýmsi nepriateľom lesov a pritom je ním človek, čo sa za neho skrýva.     

V mojej stavbárskej praxi

som neraz riešil problémy technického rázu, čo prekračovalo bežnú stavebnú problematiku. Videl som zosuvy vo flyšovej oblasti medzi Ľubovňou a Poľskom, kde práve celoplošný výrub v terénnej depresii nad cestou spôsobil zosuv a bol neustálou hrozbou ďalších pohybov. Štát stali následné sanácie svahov, mikropilóty, kotvené steny ohromné peniaze.

https://www.google.sk/maps/@49.3546269,20.6794058,3a,75y,64.09h,93.62t/data=!3m6!1e1!3m4!1sNV41ExWl5rTxBVIiMQZKrQ!2e0!7i13312!8i6656 

Vidím ohromné škody v doline pod Muráňom, kde sa neustriehli možné prívaly, len kvôli výrubom, zníženej schopnosti krajiny, lesa, zachytiť vodu, s touto jeho prirodzenou, pradávnou funkciou, čo sa prejavilo zrýchleným prietokom do potoka, čo zrazu takto nabral ohromnú silu. A dalo sa ľahko zabrániť katastrofe. Venovať sa priľahlému zbernému územiu vody, územiu s poškodeným hydrologickým systémom, (tak, ako žiaľ už hocikde inde v tejto zdevastovanej krajine) a zachytiť, pozdržať vodu v lese. Podporili by sa podzemné zásoby a cesta sa mohla blažene usmievať a slúžiť pôvodnému účelu. Žiaľ takýchto časovaných mín tu máme hocikoľko a nám pri takomto prístupe spoločnosti nezostáva nič iné, ako sledovať televízne noviny, kde zas čo nejaká búrka vzala. Žiaľ čaká nás to.

Stále musí finančne vykrývať ľudskú hlúposť, ľahostajnosť a nevzdelanosť naša spoločná kasa?​ 

A že som skeptik? Som. Pretože viem predpokladať, čo sa bude diať. Žiaľ pri stave vecí, tu neide o žiadne veštenie z gule, ale o prosté vnímanie skutočnosti, za ktoré tu niekto zodpovedá (hromady úradov) a ktoré by mali zodpovední a nie práve zle platení vnímať, ak by tu na kompetentných miestach boli odborne fundovaní praktici zo života, znalí terénu, odborníci a nie politicky dosadení  šéfovia a ich poslušní úradníci v bielych košeliach. 

A to ešte vnímam len verejne dostupné zdroje...

Možno ľudia nie sú nastavení tak,

aby rozmýšľali v širšom zábere tak, aby riešili veci komplexne, predvídavo, riešili príčiny a najmä im predchádzali, nie následky. A pritom jednoduchá myšlienka, postupy, prijatie postupov, nastavenie noriem, smerníc a legislatívy, by konečne prehodili výhybku starých anachronických prístupov a prešli na zelenšiu koľaj, znížili by náročnosť výstavby, užívania a natrvalo by sa odstránila možnosť katastrof a samozrejme znížili sa zle nastavené investície a neefektívne náklady štátu, samosprávy. A ľudstvo by si mohlo tak trochu odškrtnúť nejaký počin k dobru, za svoju budúcnosť, na ktorú v súčasnosti tak srdečne kašle a či rovno zvysoka s...e. 

Chcelo by to odbornosť na každom stupni, ale...

zatiaľ si však kupujeme galoše a čižmy, aby nám netieklo do drahých topánok.

Fakt to tak musí byť?  

Vlado Čuchran, nespokojný, skeptický dôchodca, bývalý stavebný technik

https://horami.sk/zivotopis-pracovny/

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Bez lockdownu budú ťažké Vianoce, varujú niektorí experti

Nemocnice sa plnia, trend nie je dobrý, hovoria.

Dobré ráno

Dobré ráno: Máme polarizovanú spoločnosť, komunikácia premiéra ju prehlbuje

Ľudia sú frustrovaní, hovorí Hřích.

Haščáka dobehla Gorila, šéfa Penty obvinili z korupcie

V sídle finančnej skupiny zasahovali desiatky policajtov.


Už ste čítali?