Mosty padajú a...

Autor: Vladimír Čuchran | 4.8.2020 o 10:59 | Karma článku: 3,20 | Prečítané:  544x

Keď som 13. Januára 2020 v článku https://cuchran.blog.sme.sk/c/522282/doprava-nasa-slovenska.html uviedol:  

"Žiaľ ďalšie mosty čakajú na nejakú haváriu.

Obávam sa, že neprejde rok..."  

písal som túto smutnú predpoveď vlastne po zvážení informácií o zúfalom, ale fakt zúfalom stave našich mostov a vlastne som veľa neriskoval v predpovedi, či veštbe.

Štatistika a pravdepodobnosť nepustí, takže som ani veľa neriskoval, že budem písať nejaké ničím nepodložené bludy. Žiaľ predpoveď sa naplnila a veľmi rýchlo a žiaľ mnohé prípady sú ešte pred nami.

Táto našťastie nemala tragické následky: 

https://spis.korzar.sme.sk/c/22457982/v-spisskej-novej-vsi-spadol-most-pre-chodcov-a-cyklistov.html

Dohra?

Myslím, že podobné prípady by sa mali riešiť ako verejné ohrozenie a už mala na dvere majiteľa, správcu mosta klopať polícia, či kto a priami zodpovední by mali ihneď zaistiť bezpečnosť najhorších objektov, ak sa teda vie takto stav vecí vyhodnotiť. Malo by sa vedieť. A všetci by mali postupovať preventívne. Či bude veľký poplach až vtedy, až zacvendží kosa zubatej?

Žiaľ práve mosty zverené do rúk samospráv sú na tom najhoršie.

Vie sa samospráva technicky postarať aspoň o statickú bezpečnosť mostov? 

Kam idú prostriedky, na to vyhradené, sú vynakladané racionálne, deje sa fyzická kontrola a ako sa deje?

Ale ako tu býva...  

O stave vecí podobných svedčí napr. nulový výsledok z havárijných udalosti na Ružínskom moste:

Čo mohlo spôsobiť zrútenie lávky 

Most už neudržal ani vlastnú váhu a zrútil sa pri priťažení jednou osobou, čo je úplná banálna príťaž. Most podľa zverejnených fotiek je a vlastne, už len bol, zostavený so železobetónových segmentov, "I" nosníkov. Ide o prefabrikovanú dodatočne predpätím spriahovanú konštrukciu. Princíp tkvie v zomknutí segmentov oceľovou predpätou výstužou, čo sú tenké oceľové vzájomne prepojené pletence zo špeciálneho oceľového drôtu, kábla, vedené v dutých rúrkach nosníkov, do ktorých sa v koncových segmentoch prenáša cez kotevné dosky predpätá sila, zaisťujúca funkciu nosníka. Káblový kanálik slúži k zavlečeniu oceľového kábla a pre zhotovenie dokonalej ochrany injektážnou cementovou maltou a samozrejme aj pre vytvorenie spolupôsobenia predpínacej výstuže s betónom pozdĺž celého nosníka. Nad nosníkmi bola mostovka z tenkej železobetónovej dosky, za účelom spolupôsobenia nosníkov veľa seba a pre kotvenie príslušenstva mosta, ako sú rímsy so zábradlím, prechodové dosky, mostné uzávery a podobne. 

Tu tieto funkcie predpätia zjavne zlyhali a to poklesom pôsobenia ocele v nosníku, napríklad jej skorodovaním, teda zmenšením účinného profilu, či znížením kotviaceho účinku, nie bortením tlačeného betónu.

Napäťové zmeny v konštrukcií sa v praxi prejavujú na správaní, vo zvýšenom priehybe mostnej konštrukcie, otvorení škár na jednotlivých spojoch dieloch prvkov - škárach, pri ťahaných častiach nosníkov, teda v spodnej časti nosníkov, čo sú za normálnych okolností pri predpätých konštrukciách uzavreté. Skrátka konštrukcia za bežných okolností dáva o sebe vedieť, čo sa s ňou deje, takže nemohlo to ostať bez povšimnutia po celú tu dobu pred haváriou... Tu nemohlo dôjsť k šokovému, bleskovému zlyhaniu konštrukcie, keďže konštrukcia nie je závislá na jednom pletenci  káblov. Zjavné teda je, že oceľ zlyhávala približne rovnako v celom rozsahu šírky lávky a následne povolením jednej časti sa konštrukcia zipsovito zrútila.

Tu treba rozmýšľať, či nešlo o systémové zlyhanie dodatočne predpätých montovaných konštrukcií. Most Ružín, lávka v Spišskej Novej Vsi, most v Janove, majú spomínané ako spoločný menovateľ. 

https://www.trend.sk/spravy/zruteny-most-projektoval-inzinier-morandi-preslavil-malym-poctom-podpier

Žiaľ je nutné očakávať ďalšie havárie

a netreba to považovať za poplašnú správu. Jednoducho pri vysokej pravdepodobnosti zlyhania konštrukcií, čo už teraz sú v havárijnom stave sa jednoducho jedná o fyzikálny jav, ktorý funguje bez ohľadu na chcenie, či nechcenie. Fyzika sa ošudiť nedá.

Dá sa len veľmi rýchlo pristúpiť k celoštátnym opatreniam a urýchlene veci riešiť. Možno okamžitou finančnou injekciou, ak tam budú smerovať výhovorky (ale aj znížiť réžiu úradov, správcov, riadiacich  administratívnych zložiek a posilniť technické pracoviská, čo si myslím silne absentujú kapacitne aj odborne) tam odbornými riešeniami, vytypovaním najhorúcejších prípadov a najmä zrealizovaním urýchlenej rekonštrukcie a to ešte pred zimou, zachrániť čo sa dá. Jeseň a zima stav konštrukcií nezlepší, dopravy pribúda, ošetrení ubúda. Takže...

Očakával by som nejaké konzílium v riešení tejto žiaľ opomínanej problematiky, lebo stavebná problematika netkvie len v desaťročia prerábanom nepodarku stavebného zákona, ale v riadnom fungovaní technickej prípravy, realizácii, kontrole funkčnosti stavebných objektov, kde je potrebné riešiť problematiku fungovania noriem, ich prístupnosti, archiváciu a prístupnosť všetkých stupňov projektovej dokumentácie s jej životopisom počas výstavby a počas života, nastavením práv štátneho dozoru, riešením autorských práv spracovateľov projektových dokumentácií, riešenie odbornosti pracovníkov a absolventov škôl s nazrením do ich technickej zdatnosti v živote, (ala diplomovky, opisovačky) nastavenie kontrolného systému stavieb budovaných, ale aj už skolaudovaných a podobne a tak ďalej, čo všetko nastavuje úroveň prostredia v stavebníctve a prejavuje sa v našom životnom prostredí, bezpečnosti a nie tárať v parlamente pri riešení dvestej či päťstej novely stavebného zákona o výške trestu pri čiernych stavbách. 

Vážení zákonodarci, prosím

nastavte pravidlá, povinnosti, práva, fungovanie vo fyzičnosti nášho života, v stavebníctve a stavebných dielach tak, aby sa takéto havarijné stavy eliminovali. Majte tam ľudí, odborníkov čo veciam rozumejú, nie papierovačov v bielych košeliach, čo stavbu nikdy neoprobovali. Fungovanie spoločnosti nefunguje len v oblasti politiky, slobody a práv, ale najmä v jej fyzickej podstate, v živote, jeho bezpečnosti pri bežnom užívaní si prostredia kde žijeme. Nik nesmie byť ohrozený už len tým, že vykročí na most, balkón, prejde chodníkom. Bežné životné prostredie, čo nás obklopuje, nie je rizikovou výrobnou linkou, nemôže byť verejným ohrozovateľom tým, že sa zanedbá základná starostlivosť.                

A znova pokračujem v desivých veštbách, žiaľ, lebo   

v krajine kde správcovstvo a správcovské orgány fungujú len ako administratíva, od stola a na politických princípoch, to inak ako havarijne ani nemôže dopadnúť.

Ostáva len dúfať, že sa veci pohnú, nakopne to odbornú aj laickú verejnosť. Myslím si a možno opäť v iniciatíve zostanem sám, že napíšem kompetentným, najmä ministerstvu.

autor https://horami.sk/zivotopis-pracovny/

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Minúta po minúte: Slovensko má nový rekord, pribudlo najviac prípadov od začiatku pandémie

Na Slovensku sa už celkovo nakazilo viac ako šesťtisíc ľudí.

Píše Luboš Palata

Ako sa Babišovo Česko premoruje

Do krajiny sa vrátil chaos jarného začiatku epidémie.


Už ste čítali?