Satirizmus

Autor: Vladimír Čuchran | 24.2.2020 o 12:00 | Karma článku: 3,74 | Prečítané:  259x

Možno sa mýlim, ale asi sa mi podarilo založiť nový umelecký smer. Síce pri slove smer ma bez ohľadu na veľké, či malé, hovorené, či písané „s“ trhne a nie je to rozhodne pozitívny pocit šťastia. 

A by som to pomenoval ihneď na začiatku, je to

SATIRIZMUS

Minulý rok som mal myšlienku a namaľoval som obraz „Rok 2018“. Sprvu som ani nemal až taký názor, že to bude spoločenský, či politický prierez roka, ale neskôr vplyvom okolností v krajine, som sa rozhodol tento pôvodne rozprávkovo a humorne, ľahko ladený obraz, preniesť do polohy spoločenskej satiry. A keďže už som taký, pridal som spoločenské a politické témy, ktoré som mnou lomcovali a nedali mi spať. Muselo to ísť von.

Rok 2018

Prvý obraz zo série môjho nového umeleckého smeru SATIRIZMU, satirický nápad, rekapitulácia roka. 

https://horami.sk/uvod/reklama/obrazy/rok-2018/

Rok 2018 bol plný spoločenských udalostí aj tých najstrašnejších. Tak vojdime do obrazu a vnímajme jeho atmosféru.

Hoci majster slova, rigorózna kopírka Andrej tvrdí, že žiaden človek nedokáže dať toľko lásky človeku, ako dokáže dať len človek človeku, nápisy na stenách jeho firmy hovoria čosi iné. Nuž prezrime si dielo a nedajme sa nachytať na udicu eurofondov, čo sa stali zlatou baňou vládneho trojlístka. No ani taký Čistý deň ani náhodou čistý nebol a bačovalo sa tam pod richtá(e)rovým a podobným vedením, s latexovou mužskou výbavou, čo tam akiste nekontroloval účtovníctvo, takže čisté zariadenie zmenilo farbu na červenú, či rúžovú, s vôňou marišky.

Keď sme už pri ministroch, v susedstve zmetečná ministerka hapkala v poli o poli, čo bolo betónovým letiskom, čo dostávalo agrodotácie na pestovanie na betóne. Ministerka z toho letiska nevyletela a ani z ministerského kresla. Maličkú, až miniatúrnu úlohu zohralo mini-sterstvo životného prostredia. Lesy nám zas o niečo viac poriedli, takže krajina je už len jedná veľká plešina.

Máme os.atý Najvyšší súd, máme vytunelovanú krajinu. V tom malá spomienka na vznik ČSR a okupačné ruské tanky v tom šesťdesiatom ôsmom. Cirkevné problémy s láskou k blížnemu a ešte viac k najbližšiemu a pod všetkým tým zákerný slizký, jedovatý had sa prikráda zboku do krajiny – vláda. Striehne, hryže, ničí,... Podhodená ohlodaná kosť pre občana a vlastne poslušného psíka a nad tým Hranol s r.o., čo túži mať pod palcom Národnú radu s vládnymi poslíčkami Premostenie s r.o., a Slovenská národnejšia. A chobotnica, čo sa obvíňa okolo zeleného kríža na hrobe mladých ľudí, čo mal byť zeleným výhonkom slobody a prebudenia národa. Ale aj tak vyrástol vedľa kríža strom vzdoru so svojimi konármi, čo sa vetvia a vetvia a prinášajú aj svoje ovocie. V tieni noci pod kamerami kradne zlodej zvaný Hranol so zdvihnutým prostredníkom a zároveň núka miliónovou ponukou na dolapenie páchateľa ohavnej politickej vraždy. Nad tým všetkým sa vznášajú kapitánske Putinovské hviezdičky za vernosť a spojenectvo na večné časy. A večný súboj protivníkov a vzájomné sa napádanie, kto z koho.

Tak taký bol približne rok 2018 v krajine s trikolórou pod Kriváňom, v čase, keď hodiny na veži ukazujú 5 minút pred dvanástou, pred možnou zmenou.   

"Bude nás tu viac“ hovorí šéf

O rok na to opäť satirický nápad na prelome roka, že to dianie v spoločnosti nenechám len tak a tak som naplnil svoju predstavu, aspoň čiastkovú, do výtvarného znázornenia, dúfam, že čoskorej budúcnosti.

https://horami.sk/uvod/reklama/obrazy/bude-nas-tu-viac-hovori-sef/

Takže obraz pracovne nazvaný „V base“, či „„Bude nás tu viac“, hovorí šéf“, kde nám potrestaní lúpežní chlapci makajú a konečne robia niečo užitočné pre ľudí, v špinavom sklade, hale, či kotolni, je vlastne takým ďalším ventilom mojej duše. A ako to býva, ani tu sa ich šéf nevzdal svojej funkcie, hoci tu vystupuje ako pacient prepustený z psychiatrického zariadenia. (Pracovníci ústavu so zvieraciu kazajkou sú mimo obrazu.) A takto pekne v poradí Bašti, Kali, Maznák, šéf prokuratúry a poskok v jednej osobe, dole s brušiskom sa snaží zabudnutý Ivo, z predchádzajúcej partie, svorne vedľa Mar(f)iána, vedľa ktorého maká pofrancúzštený Jano a takto svorne všetci zamastení pracujú. Pravda pracovný elán, niektorým chýba, ale veď majú čas sa to naučiť. V pozadí sa objavuje ešte záhadná postava. Kto by to tak mohol byť? No typov je veľa. Pracovnej čate velí, no kto iný, ako sám veľký šéf Hranolom nazývaný. Ešte tak tribúnu pred neho, ako na plagáte jeho veľký vzor Vladimír. Zamilované odkazy a srdiečka dokresľujú stav duše odsúdených, aj vzťah k učinkujúcich k Cypru a ku niektorým osobám ubytovaných na ženskom oddelení nápravnovýchovnej inštitúcie. 

A tak ma napadá,

že ak máme satiru vo filme, divadle a rozličných dramaturgických formátoch, máme vtipy kreslené či hovorené, pesničkovú satiru, máme recesistické prejavy, že prečo sa neujal výtvarný smer so satirickým pohľadom na svet.

Áno je tu, práve vznikol

a má pred sebou mnoho a mnoho námetov. Som rád, že som sa pričinil o jeho vznik. :)      

                   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?