Keďže sa zoberám tou touto tematikou a zaujíma ma spomínaná oblasť a prišiel som ku niektorým podkladom a informáciám, rád by som predložil verejnosti na verejnú diskusiu aspoň základné informácie ako celoživotný stavebný technik, dnes už na dôchodku, pretože vidím v tejto téme samé hádky, nič neriešiace invektívy, zbŕklosti najmä na sociálnych sieťach.
Nie tak dávno, ako viem, bol predložený verejnosti a MČ návrh riešenia garážového domu na Sofijskej ulici na sídlisku Ťahanovce. V prvej fáze úvah, bol predložený nádejným investorom, návrh ako nadzemný, hľadiac na cenu realizácie. Ku návrhu prebehlo malé referendum dotknutých. Akiste je pravdou, že nadzemná stavba zaberajúca vzácnu zeleň na tesnom sídlisku, nebýva prijatá miestnymi s nadšením a tak aj v tomto prípade vyjadrenie zúčastnených obyvateľov okolia, hoc aj v malom množstve účastníkov, bolo proti realizácii takého riešenia. V poriadku.
Investor promptne reagoval a navrhol stavbu zapustiť do zeme s čiastočným nadzemím, s využitím plochy strechy ako zeleň pre rekreačné, plochy a detské ihriská. Štúdia je samozrejme autorsky chránená, z jej myšlienok možno zverejniť:
vstup sa navrhuje zo spodnej časti Sofijskej ulice dvoma rampami so vstupnými mrežovými vrátami
garážový dom má navrhované 3 až 4 sekcie po 16- 20 garážových boxov, čo predstavuje 48 - 80 parkovacích miest rozmeru 6 x 3m
vetranie je uvažované priečne, prirodzené cez objekt
umiestnený je v medziblokovom priestore, na mieste trávnatej plochy
o zeleň sa nepríde, strecha je navrhovaná zelená s hrubou vrstvou zeminy na možné zazelenenie nízkou zeleňou a menšími stromami. Na streche sa navrhuje oddychová zóna s využitím pre oddych, s prvkami detského ihriska, oddychových lavičiek, s kondičnými prvkami
myslí sa aj na klímu a zachytávanie vody, tam kde vznikne jej prepúšťaním do podzemia, čím sa eliminuje vysúšanie územia a jeho lokálne vyhrievanie v letných horúčavách z finančnými úsporami na platbách za stočné
riešenie predstavuje úsporu parkovacieho pozdĺžneho státia v dĺžke 290 až 480 m
garážové boxy sú navrhnuté na odpredaj do súkromného vlastníctva, na základe uzavretej zmluve o budúcej zmluve, súčasťou ktorej je aj povinné členstvo v spoločenstve vlastníkov garáží
Nové architektonické riešenie vychádza v ústrety doterajším požiadavkám tamojších obyvateľov z dôvodu zachovania tak potrebnej zelene.
Myslím si, že pre sídlisko, obzvlášť Ťahanovce s nebývalou hustotou zastavanosti https://kosice.korzar.sme.sk/c/20811334/hlava-na-hlave-najludnatejsie-casti-slovenska-su-v-kosiciach.html je veľmi dôležité skĺbiť protichodné požiadavky – zeleň, kontra doprava spolu s parkoviskami a to teraz, hoci aj v hodine dvanástej. Dlhodobo neriešené nekoncepčné riešenia dopravy v meste, s terajším dôsledkami v podobe zápch, nemožnosti parkovania, vyústili až do nesystémového delenia mesta na zóny parkovania a to všetko samozrejme spoplatnené ako zúfalý krok, čo by mal riešiť dopravu v meste. Nerieši to však podstatu veci, ktorou, je nezvládnutá doprava osobná, MHD, integrovaná doprava v uliciach mesta, nezvládnuté trasy rýchlodráhy, ako hlavnej dopravná osi, na daný prepĺnený stav poddimenzované komunikácie a križovatky a samozrejme podstatu veci, že prečo to tak je a ak už je, tak že čo stým.
Jedným s riešení je uvoľnenie komunikácií pre dynamickú dopravu, odbremenenie odstávok a parkovania na uliciach. Lebo komunikácie majú slúžiť na dopravu a nie na parkovanie.
Ale, ak miesta nieto?
Ukrajovanie z chodníkov a teraz aj ich neupratovanie je olejom do ohňa v tomto meste. To, že nemáme parkovanie pod obytnými domami a ani pod občianskou vybavenosťou je jasné na prvý pohľad a s tým už ťažko niečo narobiť. Sídliska sa tak stavali, s malým indexom prepočtu obyvateľa na osobný automobil. Preto musí prísť ku kompromisu a to dodatočným budovaním podzemných parkovísk so zeleným vyžitím striech, alebo ku zmene štýlu dopravy. Ináč to nejde a musí si to uvedomiť každý obyvateľ a aj čiastkovým ústupkom od svojich ideálnych predstáv o bývaní. Koniec koncov sídlištné parkovanie na uliciach, pochádza len a len od miestnych šoférov.
Takže sami sebe, alebo sami proti sebe.
Preto by som očakával verejnú diskusiu k problematike a nie miestnu antikampaň a zatracovanie aj za nedostatku zverejnenia pôvodných informácií. Informácie musia ísť von medzi verejnosť a možno som sám, že som sa zhostil tejto úlohy. Určite sa problém sídliska neporieši fejsbúkom plným invektív o to viac, že tam absentuje technický, odborný dialóg. Samozrejme bolo by fajn, aby sa diskusia viedla slušne, argumentačne, bez invektív, ktoré situáciu nezlepšujú, akurát odklonia od témy, rozhádajú občanov, ktorým sa chce pomôcť a ukáže úroveň diskutérov, ktorá, ako tak sledujem, nie je nijak valná.
Kto sa chce úprimnejšie zapodievať dopravou, či koncepčnou problematikou, môže si preštudovať aspoň https://horami.sk/verejnost/uzemny-plan-ke/doprava/
Vladimír Čuchran, bývalý stavebný technik, projektant, prípravár, zástupca investora...
