Kmotríčkovia

Autor: Vladimír Čuchran | 5.8.2019 o 10:43 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  609x

Vzhliadol som nedávno filmovú klasiku Kmotor. Nie prvý raz. Dej som vnímal ako analýzu spoločnosti, súbežne fungujúceho podsvetia, sveta moci, ich vzájomne prepojených legálnych a zločineckých štruktúr. 

Všetko navonok tváriace sa bezúhonne. Uvažoval som nad praktikami, väzbami klanov a vládnej moci, na princípoch spájania a špehovania, vzájomnej spolupatričnosti a zároveň zrady, intríg a pretvárky, vraždenia. Vlastne obraz politiky a moci politiky, zapredanosti, oddanosti pätolízačstva, pomsty, morálky, moci peňazí, strachu a podmanenosti, rezignácie a zmierenia sa so stavom. Pre každého diváka by to malo znamenať aj poznanie, že strana, klan, mafia, má mnoho spoločného, spoločné mocenské záujmy, rozdeľovanie postov, majetkov, hierarchie moci. Že má svojich tajtrlíkov na špinavú prácu, že má spojenectvo a krytie políciou, vládou, súdnictvom, prokuratúrou, že má svojich krstných otcov. Že je to fungujúca pretvárka, závislosť od mocných, korupcia a prospechárstvo, zapredanosť otrocká závislosť, vydieranie. Nič nové, o tom svedčia neustále odhalenia korupcií, sprenevier, bratríčkovania u nás, všade vo svete.

Vlastne situáciu modelujeme a vytvárame sami voľbami, kde volíme strany a nie odborníkov na riadenie spoločnosti. Vymýšľame volebné princípy, ale sú to len neustále alternatívy toho istého modelu. Nie je to súťaž odborníkov, schopných odborného celospoločenského prínosu, ale súťaž sľubov, bilbordov, fotošopáckych bezchybných a vyžehlených tvári, účelových zoskupení, spojených finančným tmelom. A predovšetkým väčšinou pretvárka, ilúzia, potemkinovské kulisy, továreň na sny, podľa toho, aký sen si volič vyberie a uverí mu.

Voľby by som si predstavoval ako konkurz do zamestnania v nejakej spoločnosti. Ako výber z odborných kádrov, do jednotlivých odborných rezortov http://vodaprezivot.blogspot.com/2016/08/ako-docielit-odbornost-v-riadiacej-sfere.html , takže volebné lístky by boli rozdelené nie na strany, ale na rezorty, ministerstvá, ktoré približne zoskupujú štruktúru spoločnosti a tam by boli jednotliví adepti a trebárs aj s príslušnosťou ku nejakej strane či hnutiu, názorovému prúdu a ešte lepšie, ak by obsahovali jeho stručnú profesionálnu kariéru. Poznáte to, máte dilému rozhodnúť sa pre známych odborníkov, lebo sú na kandidátkach rôznych strán. A tak krajina prichádza o odborníkov. Lebo dnešný model je o tom, že sa po voľbách pozliepajú stranícky zvolení „odborníci“ do odborných rezortných komisií, klubov či podobne - diletanti, čo akože vedia hovoriť do všetkého odborného, nerozumejúc však tomu, majúci však moc a teda aj pravdu. A ani nie je zaujímavé akú odbornosť majú, ale politickú príslušnosť, čo im z pohľadu voliča dáva automaticky akísi punc odbornosti.

Som celoživotný stavebný technik na dôchodku a uráža ma, ak o stavebnom zákone hlasujú a či doslova drístajú právnici, čo tam podsúvajú veci čo tam nemajú čo hľadať a formulujú veci tak, že na to treba výklad a školenia a ešte aj rozhodnutie súdu, zahlasujú lekári, sestry, učitelia, manažéri na všetko a nech sa všetci nehnevajú, ako by to bolo, ak by stavebný technik, inžinier, mal zoperovať, či učiť na materskej škôlke. A najviac hovoria do odbornosti a hovorím o stavbárčine, čo nielenže nemajú vzdelanie, znalosti, prax, ale namýšľajú si, že jej rozumejú! Stavbárčine v celom jej rozsahu, legislatívy, noriem, technických znalostí, technológií, materiálov, procesov prípravy stavieb, jej riadenia a uvedenia do života, jej jednotlivé aspekty a mantinely. Nuž desiatky rokov čo som zažil v stavebníctve na najrozličnejších postoch mi dáva právo takto hodnotiť úroveň verejných činiteľov či stavebníctva.

Snáď by zákonodarcom pomohlo a snáď sa to nepovažuje za odpisovanie nejakej rigorózky, ak by odpísali nejaký ten zákon spoza hraníc, vymyslený, funkčný, zabehnutý. Lenže naši zákonodarci sa snažia vymyslieť vymyslené, napr. spomínaný stavebný zákon a pritom za hranicami máme plne funkčné a overené modely, ktoré by hádam stačilo preložiť a uviesť do života. Pretože aj tak musia byť zákony v jednom priestore zjednotené a nemusel by následne prebiehať proces zjednocovania pravidiel a predpisov. Ovšem u nás zavedenie odskúšaných a funkčných modelov naráža na problémy, pretože zákony vonku sú chápané ako služba občanovi, čo u nás ani zavedením stopätnástich protibyrokratických zákonov nebude fungovať, keďže je lepšie je mať v procesoch hustú byrokratickú sieť na ktorú má dosah politická moc (neustále dosadzovanie postov v štátnej správe, zmeny po voľbách). Úrady, predsa nezrušia sami seba, lebo je v nich zakotvená politická moc, "naši ľudia", s tým či oným politickým tričkom. Veď to poznáme ako chtivo každý po vyhratých voľbách siaha na tzv. silné sektory, ministerstvá. Lebo moc, rozdeľovanie, eurofondy, byť pri tom, to je výsledok politického riadenia spoločnosti.

Takže trkotanie o zmene volebných obvodov zostane len trkotaním a nie zmenou správy krajiny na riadenie odborníkmi. Ale, žiaľ všade to funguje na politickom princípe a ľudia budú neustále nadávať na politikov či predvolebne vzhliadať na svoje idoly ako ku božstvu, čo zavedie raj na tejto Zemi.

Človeče zabudni na raj. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

INTERAKTÍVNY WEB 1989

Mrznúce prsty, rodičia sa boja. Padajú komunisti

Denník SME spustil výnimočný interaktívny web 1989: Cesta k slobode.

Dobré ráno

Dobré ráno: Keď ženy utekajú od mafiánskych manželov

Vincenza Rando v rámci organizácie Libera pomáha talianskym ženám.


Už ste čítali?