Poďakovať za to, že sa takouto vecou (popri iných a mnohých) zaoberá a vyniesol na svet to, čo sa vodárňam nejako nepáči a tak ako je zvykom takýchto monopolných hráčov, či iných nedotknuteľných, sa títo okamžite snažia zaútočiť. Úplne rovnako ako naša vládna garnitúra, ak sa dostane na svetlo sveta nejaký jej podvod, prúser (prieser?) a podobne. Arogancia moci je vždy rovnaká, ak moc prerastie do narcizmu.
Dosť úbohé a krčmové od takého giganta
A namiesto odborného dialógu a že čo s tým, bude teraz arogantná moc zatĺkať, zatĺkať a zatĺkať.
Nuž, ľudská spoločnosť funguje tak, že si namýšľa, že sila vládnutia a pozície víťazí nad silou iného názoru a dokazovania. Lebo spoločnosť, v tomto EKO pohľade, rieši ekoproblémy s chemizáciou, odpadmi tak, že ich riedi, vypúšťa komínmi aby sa rozptýlili, či zahrabáva na skládkach ďaleko z očí, sype do morí, vylieva, takže problém naoko nie je. Lenže je a prostredie a príroda nie je nekončená, tak ako si ľudstvo donedávna myslelo a obnažujú sa dennodenne problémy, pred ktorými sme si zakrývali oči, vlastne presnejšie, nám zakrývali oči.
Odpady a otázky okolo nich sa stále hýbu v mantineloch zle nastavených pravidiel
Ak skutočnosť predbehne normu, predpis, metodiku, môže sa naoko zdať, že je všetko v poriadku. Nie, nie je, škodliviny tam sú, len sa nekontrolujú, nevykazujú, lebo to nevyžaduje predpis, nie je na to metodika, či kontrolný proces.
Lenže problém existuje a v tomto prípade ruka v ruke s politikou a hospodárením, či skôr lúpežníctvom v tejto krajine, výrubmi, spevňovaním korýt, kanalizovaním obyvateľných plôch, chemizáciou prostredia, celkovou antikoncepciou režimu hospodárenia s vodou a krajinou, vznikla situácia, že takéto gazdovanie obnažuje kus za kusom holú pravdu. A v tom si môžu vodohospodári, energetici, správcovia lesov, poľnohospodári, chemici, stavbári, developeri, urbanisti, technológovia, projektanti a najmä ministerskí vládni správcovia krajiny, atd., teda tvorcovia krajiny, čo svojimi prístupmi oberajú krajinu o jej budúci život, podať s vodárňami a správcami vodných tokov ruku, alebo sa spoločne diviť, že vo vodohospodárskych dielach nie je voda. Že nie je voda v krajine, na oblohe a nebude ani vo vodovodnom kohútiku, ani v dolievanom mlieku. No bodaj by bola, keď si ju nevážime a neviažeme v lesoch, na lúkach v obciach a posielame ju do mora. A stav vecí ukazuje, že dokonca voda nie je ani vo vodných veľdielách slúžiacim zásobovaniu obyvateľstva pitnou vodou.
Takže, prečo táto krajina, krajina priamo pri zdroji vody s ňou nedokáže gazdovať?
Nie je toto všeobecné ohrozenie?
Nie, že malá chybička se vloudila, ale máme tu obrovský problém a akoby to všetkým vrátane širokej verejnosti bolo jedno, kde prevláda sebecký záujem a dopyt po krásnom autíčku, pred záujmom o život a jeho kvalitou. Žiaľ komercia je na vyššom piedestáli, než starostlivosť o prostredie v ktorom žijeme a chystáme budúcnosť svojím deťom. https://cuchran.blog.sme.sk/c/502119/plan-obnovy.html?ref=viacbloger A vodu, vodičku, čo si nevieme vážiť my, na hornom toku, na rozvodí riek, tam kde vzniká pod velikánmi našich hôr, tak túto cestou, spolu s ďalšími krajinami obohacujeme plastmi, pesticídmi, aby sa nám tieto následne vrátili vo forme jedla, vody, vzduchu do nášho hriešného tela a potom sa pýšime žltými odpustkami na hrudi, v boji proti rakovine. Odvádzame si pôdu tým, že spláchneme naše polia, ako po použití WC. A nemáme vodu. Potom zas máme potopu. Úplná schizofrénia v správaní sa. Narušili sme fungujúci systém prírody, tak čomu sa divíme?
Inými slovami. Príde leto a akiste sa stav výrazne nezlepší, ak voda nie je už na jar.
Takže vodohospodári, vodárne a aj časť slabšie informovanej verejnosti, neberte toto konštatovanie za šírenie poplašnej správy, či zastrašovanie
Nie je to jediný problém, čo nás spolu s celým svetom unáša do globálneho nebezpečenstva. A náš krajinný problém, nie je len našim problémom, lebo Zem nepozná hranice, ale nechať toto sebazničujúce dianie bez povšimnutia aj takým ministerstvom, je viac než trestuhodné. Ak to nepáli v hlavičkách zodpovedných je to smutné. Ak niekto vystúpi z davu mlčanlivosti a zápecníctva a je ešte napádaný aj z radov tých, ktorých bráni, je to hádam ešte horšie.
Aj preto pán Kravčík vstúpil do politiky, aby dokázal razantnejšie obhájiť princípy života, ochrany krajiny, predchádzať uvedeným problémom a podobným, keďže v tejto krajine hraje žiaľ politika prím, má výraznú a žiaľ rozhodovaciu moc, vládne, avšak s nízkym podielom odbornosti. Pán Kravčík zastupuje demokratické princípy v rovnomennej strane, je odborník s medzinárodnými oceneniami, uznaním, len v domovskej krajine neustále napádaný a popľúvaný a ja mu držím palce v nielen v nastávajúcom a nerovnom súboji.
Prikladám aj pôvodný článok z FB
Michal Kravcik
Minulý týždeň som uverejnil video o niekoľkonásobne zvýšenie koncentrácie arzénu i antimónu vo vodárenskej nádrži Bukovec.
Východoslovenská vodárenská spoločnosť (www.vodarne.eu) si to vysvetľuje tak, že pre svoje politické záujmy zastrašujem občanov Košíc. Občanom Košíc sa ospravedlňujem, že som si dovolil obnažiť to, čo je predmetom "verejného tajomstva".
Tiež som rád, že vodárenská spoločnosť sa stará o naše zdravie a že permanentne upravuje surovú vodu z Bukovca pod hranicu limitov antimónu v pitných vodách, ktorá je 5 mikrogramov v litri vody.
Keď som si prešiel všetky tabuľky od roku 2011, zázračne sa im darí udržiavať maximálnu koncentráciu antimónu tesne pod prípustnou hranicou. Vo vzorkách koncentrácia antimónu VVS je vzácne zhodná, ako cez kopirajt maximálne namerané koncentrácie antimónu sú od 4,96 do 4,99 mikrogramov na liter vody.
Zvláštne je, že aj príroda je k tomu štedrá. Pokles obsahu antimónu v surovej vode Bukovca od roku 2015 klesol zo 105 maximálnych nameraných mikrogramov na 35 mikrogramov v roku 2018. Neviem aká technológia dokáže tak vzácne znižovať antimón výskytu na hranici maximálnych prípustných noriem.
Tiež ma teší, že vyplávalo na povrch, že Vodárenská spoločnosť vyhlásila tender (feb. 2019) na dodávku technológie znižovania arzénu a antimónu v pitnej vode, ktorá tečie do Košíc z Bukovca, aj keď limity nie sú prekračované.
Tiež ma teší, že vodárenská spoločnosť monitoruje suché hrádzky, ktorých výstavbu som inicioval v roku 2011 na vládnej úrovni a má starosť o mňa, že mi z politiky nezaprší. V tom majú úplnú pravdu. Ja sa pchám do politiky kvôli verejnému blahu a nie pre vlastný prospech, aby mi "zapršalo". Tým len obnažujú svoju podstatu starostlivosti o "vodu".
Som rád, že Košičania môžu piť kvalitnú a bezpečnú vodu...
