reklama

Plán obnovy

Hovoríme jej, že je naša. Zem, modrá planéta, matka jedinečného života v šírom vesmíre. Hovoríme jej, že je to naša planéta, naša krajina, náš svet.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

No nie je to tým, že sme si ju kúpili, že sme získali právo ju likvidovať a robiť si s ňou čo len chceme. Lebo tak to dnes chodí. Táto planéta nie je našou v spomínanom zmysle, ale fundamentálne v tom, že nás zrodila.

My všetci čo sme tu, od najmenšieho tvora po najväčšieho, sme ju zdedili a po nás ju budú dediť naši potomkovia.

Ak bude čo

... a z dedičského konania môže vypadnúť človek

Prešli sme nevídaným procesom pokusov a omylov, náhod, až sme dospeli do štádia dnešného. Štádia neúcty k nej, k sebe samému, k podstate života a bytia. Nuž bilancia posledných liet a či radšej ako by povedal jazykovedec, ostatných liet, je viac než zlá a treba povedať bez strašenia, že ženúca sa do neodvratnej katastrofy. To, že to málokto vníma je povestným volaním padajúceho z mrakodrapu, čo sa na každom poschodí utešuje, že zatiaľ to ujde... Zem už dávno vydáva signály a volá o pomoc. Nezdá sa, že by to počuli a či chceli počuť dietky matky Zeme, zhýralé a sebecké, rozpustilé a zaslepené svojim blahom a bezohľadným pokrokom, neustálym konzumom ničiacim samotnú formu existencie. Reakcie našej matky Zeme jasne naznačujú, že nie sú ničím iným, len reakciou na dianie zapríčinené nikým iným ako samozvoleným pánom tvorstva a planéty, jej zlým trucovitým dieťaťom, čo nepočúvne a nepočúvne, až pokiaľ samo nenarazí. On tým pánom nie je, len zotrváva v tomto omyle a preto vystrája a nerešpektuje matku čo ho zrodila.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Je čas a už naozaj posledný
nielen začať uvažovať ako stav bytia riešiť, ale najmä už realizovať riešenia.

Všelijako to vyzerá bizarne, ale musíme uvažovať v dimenziach prežitia. Náš Titanic má obrovskú dieru a napriek tomu posádka stále verí, že je nepotopiteľný.

Ak sa má začať proces spätného prinavrátenia života na Zemi, musia sa zastaviť procesy, ktoré sú tu. Sú devastačné a ktoré neustále naberajú na sile. Lenže, ak zvážime, že devastácia je väčšia a neustále napreduje a proti nej je v reakcii postavená obnovovacia sila, ktorá zďaleka nedosahuje silu devastácie, je jasné, že sčítaním vektorov síl pôsobiacich proti sebe víťazí tá silnejšia, devastačná. Ešte stále jazdíme na najvyššom prevodovom stupni a potrvá, kým to preradíme na nižší a nižší stupeň a budeme musieť zradiť aj spiatočku. Ak sa to na tak krátkom úseku pred nami stihne. Nieto inej záchrany.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Môžeme uvažovať, že reakcia, sila obnovy, bude len zmierňujúcou silou v sile napredovania devastácie. Malou brzdou. To nestačí. Ľudstvo musí vycúvať a prinavrátiť prostredie hodne naspäť. Lebo dlho neprežije.

Drastická vízia, ale pravdivá.

Ak teda má nastať otočenie a vyhrávať má obnovovacia sila, spiatočka, ako to bude možné dosiahnuť? 

Mám pocit, že človek zhýčkaný civilizáciou najmä v posledných generáciách, nie je schopný a ani ochotný rozmýšľať nad osudom Zeme a už vôbec nie tak hlboko, že by dokázal chápať systémy a subsystémy funkcií života a chovania sa prírody. A nazrieť na svoje správanie sa. Lebo je sebec, egoistický lenivec a čo ja viem čo ešte, lebo taký je a prerobiť ho bude ten najväčší problém.

Ak by sa v túto chvíľu odhodlalo ľudstvo ku razantnému kroku, muselo by radikálne zmeniť svoje správanie a to najmä vo svojom konzumnom správaní, vo svojom narcistickom správaní sa. Lenže konzum je výsledok blahobytu, nešetrnosť je tou istou stránkou mince, ako mrhanie a márnivosť, chamtivosť, sebeckosť. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Možno spojiť blahobyt človeka a šetrnosť ku planéte?

Výchova a školstvo, však neustále chrlí, je pre nich jednoduchšie a je to potom brané ako dogma, určité vedomostné šablóny. Tie sú v mnohom úplne v protiklade so žiaducim smerovaním na vybudovanie žiaducej, vývojovej spiatočky a školstvo neponúka výučbové alternatívy, s iným uhlom pohľadu, než zaužívaným. Vlastne alternatívne chápanie, by sa malo čím skôr pretransformovať do smeru, prúdu obnovy. Lebo momentálny stav je taký, že sa do praxe neustále zavádzajú prapôvodné a dnes už prekonané a škodlivé teórie, ktoré nemali hlbšie pohľady a boli len jednostranným a úzkym pohľadom na problém. Či politickou objednávkou. Lenže postaviť sa proti nim, je pre študenta, poslucháča, cesta k vyhazovu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

To akiste nie je dobré. Takže, ak obnova, tak nechrliť na Zemi bludné projektové riešenia, čo spôsobujú práve problémy a voči ktorým niekto na inom fóre sa ohradí a potom namáha napravovať. Schizofrénia ľudstva. Ak obnova, tak výchova k chápaniu spojitých nádob procesov prírody.

Lebo a len ten čas je neúprosný...

Cesta do civilizačného praveku?

Akiste nie, ale práve moderné technológie musia byť nápomocné pri šetrnom spôsobe života. Napodiv digitalizácia najmä komunikácia napríklad nepriniesla obmedzenie služobných ciest, ale tie sa rozmohli práve rozvojom leteckej dopravy, ktorá je výrazným nepriateľom nášho vzduchu, ľudia letia na druhú stranu sveta, aby si tam zrobili selfi, dobre sa najedli a vrátili sa plní spomienok, čo potom predkladajú na snobských večierkoch či sociálnych sieťach. Konzum. Len tak, lebo si to môže dovoliť, čo tam po následkoch. Žiť a užívať si tu a teraz. Vypomstí sa to, o čom vlastne títo nejako zvlášť netušia na ich potomkoch, čo sa teraz nevedia brániť voči budovaniu takejto budúcnosti.

A preto je pre mňa nepochopiteľné,

že ľudia nechápu princípy, spojitosti. Nechápem, že nechápu elementárne princípy a veci čo ich stretávajú každý deň. Snáď chápu gravitáciu, dráhu letu telesa, pôsobenie vody, živlov, spojité nádoby a so základnou dynamikou sa stretli už pri prvom zabíjaní klinca do steny spolu s opuchnutými prstami priamo úmernými sile úderu. Ak sa toho diania vôbec zúčastnili.

Chápu a týka sa to najmä vlastného Ja a všetko čo s tým súvisí. Vlastné potreby, plat, kariéru, svoje zdravie. Chcú viac a nárokujú si mať sa lepšie a samozrejme za menšie svoje výkony, čomu hovoríme produktivita. Čím viac výkonu za menej času, ľahšie, to všetko doprevádzané lepším príjmom zúročeným do ďalších potrieb. A tak sa konzum stále a stále rozrastá, čo je samozrejme sprevádzané neustále sa zvyšujúcim vstupmi, materiálom, energiou, ľudskou prácou. To všetko je to, čo nám túto planétu rozožiera.

Chceme obletieť svet, máme na to, ale za turistickým poznaním sa skrýva ohromná spotreba energie, materiál na výrobu lietadiel, ich prevádzku, letísk, ich vybavenie, dopravnej štruktúry, zabetónované sú obrovské plochy a medzitým chýba pôda, miznú kopce a podzemné ložiská rúd a spálená ropa sa už nikdy nepoužije inak, akurát spôsobuje problémy v atmosfére. Rúbeme pralesy, aby sme získavali pestovateľské polia a deravíme pľúca planéty. Vlastne všetko, čo sme použili nám už netreba a končí v spaľovňach, skládkach a dokonca v moriach. A napokon v našom tele, kde sa odrazu zjaví ta povestná choroba.

Rumpľačenie je na každom kroku a nevidno sily, čo by to aspoň badateľne spomalila, následne zastavila a vrátila do opačného smeru, do obnovy, čo je to nezvratný krok, ak chce človek prežiť. Možno výrazná časť ľudstva bagatelizuje tento stav a nemá chuť to otočiť. Možno chuť má, ale vycúva, lebo by sa musela zriecť významného podielu svojho pohodlia.

Ale ono to ide aj bez drastických opatrení, ktoré by posunuli ľudstvo do doby kamennej

Ak zoberieme a v mysli preberieme, kde možno v prvom rade spôsobiť prevrat v mysli je podľa mňa vedomie človeka, že je súčiastkou mechanizmu obrovského systému, že aj na ňom záleží, aký bude mať mechanizmus chod.

Takže človek začni od seba 

Človek nemusí mať vzdelanie, tituly, certifikáty, aby chápal základné princípy života a princípy, statiku, pohyb, život, smrť, teplo, zimu. Ak niekto pestuje v pote a drine plodiny v divokých Himalájach, má to ťažké. Pôdy málo a k tomu divoké zrážky, čo berú všetko dolu do divokých riav a v období sucha zas voda chýba. Elementárne jednoduchým prístupom, začal tam stavať hrázky z kamenia a hlíny a vrstevnicovo, aby mu to neodnieslo. Bez nariadení, eurofondov, zasadania komisií, riadenia úradníkmi, bez úverov, bez korupcie a zlodejiny. A jednoduchý človek robil to, čo káže logika vecí a mi ho za to radíme na nižší stupienok ľudskej civilizácie. Pekná hlúposť! Človek niekde uprostred kontinentálnej únie, čo tiež súťaží o titul kolíska civilizácie, dospel s tou úrovňou chápania tak ďaleko, že jeho pričinením, už z pôdy veľa neostáva, lebo ju splavuje, dole všetko zanáša a vyrába obrovské škody, čo voda neodovzdala vlahu na poliach, ale zišla niekde až do vedľajšieho chotára spolu so všetkými živinami. Vývoz bez DPH či cla. To všetko ešte za bohatej podpory a dotácií. No za takéto činy by taký gazda bol s tých Himaláji vyhostený. Navždy.

Kto je tu vlastne na akom stupni inteligencie?

Obnovovať

Nuž prináleží nám účastníkom týchto rokov, tejto generácie začať, rozbehnúť celosvetovú obnovu, likvidovať škody čo sa tu nakumulovali a žiaľ ešte ako spomínam, ani neprestali kumulovať.

Mala by nastať éra, niečo ako obrovská zeleno-modrá vlna, čo sa prelieva od krajiny do kontinentu, od kontinentu na celú planétu ako vedeckotechnická revolúcia, čo má začiatok v ľudskej mysli, v chcení.

Storočie ekologickej revolúcie

Spomínal som, že nik sa neodhodlá ku krajným, niečoho sa zriekajúcich riešení. Touto cestou to možné nebude.

Ale máme dnes už tak vyspelé technológie, že vieme výrazne alternovať zaužívané postupy. Vieme sporiť energiou, vieme ju akumulovať, vieme ju sieťovo prerozdeliť od miest výroby, do miest spotreby. U nás alternatívne myslenie a tak tomu nejako posmešne nadávame, je niekde v prenatálnom štádiu a možno niekde v plienkach.

Množstvo spotreby je nezmysel, generovanej už samotným prvotným riešením. Tu prevládajú zaužívané postupy a vyjazdené koľaje.

Svet, je jediné, čo máme spoločné všetci:

Človeče uvažuj!

 

Vladimír Čuchran

Vladimír Čuchran

Bloger 
  • Počet článkov:  104
  •  | 
  • Páči sa:  405x

Kto berie život celkom vážne, prichádza o veľa. Ver mi, s humorom to ide ľahšie. Aj keď často je to cez slzy, ale netreba to vzdať, pokiaľ to ide a ostáva nejaká byľka nádeje a zbytok síl. V živote je nutné vedieť aj vzdať sa, pokoriť sa sile hôr, prírody, úctivo ich poprosiť, že si prekročil tú pomyselnú hranicu, pokiaľ by si zašiel priďaleko a hlavne vedieť, kde je tá hranica. Hoci v športe, či zdolávaní ciest si človek neustále kladie vyššie a vyššie ciele a hranicu aj prekročí...A ako vravím, aj na šibenicu s úsmevom! Ver mi, treba rozdávať pozitívnu energiu, treba sa rozdávať, urobiť niekoho šťastným - možno aj tam treba hľadať filozofiu bytia, nielen v mysli obrátenej do seba.Pôvodne, profesne stavebný technik, najmä projektant architektúry. Srdcom horal - turista, horolezec, jaskyniar, horský bežec, ochranca prírody, organizátor, propagátor, nadšenec. Dnes následkom mozgovej mŕtvice invalid. Ako človek, pesimista, nadobudnutý životnou praxou, fejtonista, srandista. Dôchodca 2018.Ako tak pozerám na svet asi aj pesimistom zostanem...Vlado Čuchran, www.horami.sk - stránky venované priateľom hôr a milovníkom prírody Zoznam autorových rubrík:  turistika, turizmusSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu